Orava

Logické, jednoduché, príjemné vyvenčenie tak na 8-9 hodín so začiatkom a koncom na tom istom mieste: na otočke autobusu Zázrivá  - ústredie. Po červenej strmo hore na Minčol a Kubínsku hoľu, potom pohodlne húpavo hore – dole po modrej na Javorinku a odtiaľ pre zmenu strmo dole, po zelenej do cieľa. Zázrivá je svojou väčšou časťou rozlezená do vejára doliniek a grúňov v takom veľkom amfiteátri pod hrebeňom Oravskej Magury. Takže toto je v podstate taká prehliadka jej chotárnych hraníc, samozrejme nie celých, len severnej časti. Výhľady ďaleké,

„Zajtra má byť pekne,ideme?“ – pýta sa parťák.Reku poďme,ak nepôjdeme nebudeme vedieť čo navystrájal dážď a víchrica v predošlých dňoch počas víkendu. Auto odstavujeme zavčas na Pasekách tak aby sme stihli vybehnúť popri Slovane a Rusnáčkou predtým ako začne premávať lanovka.Je fajne,nefúka nepodbiehajú nám lyže na okraji zjazdovky na menčestri a tak sme čoskoro pod nástupom na Poludňový Grúň.Zaťahuje sa a parťák je trochu mrzutý.Vravím vydrž,uvidíš za pol hodinky.Tak som si pamätal predpoveď a vyšla do bodky.Oblačnosť odišla,v

Inak povedané: priamy útok na malofatranský Stoh. Rovno hore z Kraľovian a takisto dole. Po zelenej. S hodinovým vyvaľovaním v tráve pri smerovníku štýlom „muchy zjedzte si ma“. Lebo išlo aj o skúšku, či baciľe už dajú pokoj. Nedali, ale šľak ich traf. Lebo: prešiel front, neľudské horúčavy dočasne prestali otravovať, vzduch sa vyčistil, vetrík pofúkol, aj ranné hmličky sa objavili. No nechoď... Na úvod prudké stúpanie lesom, po spádnici pod Suchý vrch. Okrem svetelnej hry útržkov ranného oparu medzi konármi a listami stromov som cestou mohol obdi

Južný cíp Oravy, ohradený masívom Šípskej Fatry, alebo oblasť medzi Párnicou, Kubínom a Valaskou Dubovou. Geomorfologicky Podchočská brázda, geologicky už nie špicaté Tatry – Fatry z vápencov a žúl, ale guľatý flyš z pieskovca a ílovca. Čo z toho vyplýva? Predsa mokrota a blatko, aj keď inde už dááávno uschlo. A ja somár sa tam trepem po daždivom týždni... Inak samé lúky a minimum lesov – aspoň na tých cyklotrasách, kade som sa motal. Z toho zas vyplývajú ďaleké pohľady na okolité dominanty: Choč, Kubínska hoľa, Rozsutec, Šíp, Ostr

Slovenská Pierra Menta si za desať ročníkov svojej novej histórie vyslúžila poriadne meno doma aj v okolitom vesmíre: na štartovke sa objavili mená z Rakúska, Švajčiarska, Rumunska, tradične od susedov, ale aj z Nórska. A neboli to žiadni turisti. Kvality ale nie je nikdy dosť, takže orgovia už v januári ohlásili pár zmien pre tento jedenásty ročník. Asi hlavnou bol poriadny popretekový žúr zo soboty na nedeľu, že? A išlo sa netradične: od štvrtka do soboty. Možno aj preto, že sa menil čas na letný, ale hlavne v nedeľu sa málokto do roboty ponáhľa...

Šípska Fatra je najsevernejší podcelok Veľkej Fatry, už mimo územia národného parku. Len niekoľko maloplošných chránených území je tu, ale jej krajina je veľmi príjemná pre oko aj nohy: nie veľmi poznačená masívnou ťažbou dreva (zatiaľ?) a husto vyzdobená krasovým reliéfom. Bralami, vežičkami, ale aj závrtmi a jaskyňami. Väčšinou lesné chodníky, málo zvážnic aj asfaltu. Váh medzi Ružomberkom a Kraľovanmi ju „prepílil“ na dve časti. Tak tú severnejšiu, medzi Čebraťom a Šípom, som sa snažil prepojiť súvislou čiarou do takej „sťaby hr

Desiaty ročník už skoro legendárnych pretekov, k tomu 40. výročie organizovaného skialpového pretekania na Slovensku, to sú základné čísla, ktoré teba poriadne osláviť. Oslavovalo sa 24.-26. marca - so štartom a cieľom tentokrát na liptovskej strane a s ubytovaním na strane oravskej. Zúčastnilo sa vyše 100 dvojíc, na ktoré čakalo viac ako 50km dĺžky a 6400m prevýšenia. Víťazi to dali za sedem hodín a dáke nepodstatné drobné, keby niečo. V piatok všetko začalo etapou - jednosmerkou z Bobroveckej Vápenice cez Sivý vrch k lanovke v Salatínskej doline. V

Predčasná jar udrela, snehy miznú bľeskovo. Najmä na južných svahoch, treba ísť do severov. Požičané „redakčné“ auto je výhoda, ide sa ta, kam sa z BB a MT spojmi nedá: na Zverovku! A po zjazdovke do Salatínskej doliny, tam sa uvidí. Lebo blíži sa front, takže zúri južný vietor, na hrebeni hlásia víchricu a nárazy vysoko nad 100km/h. Dúfame, že budeme v závetrí, aspoň trochu.   Začíname o ôsmej z prázdneho parkoviska pod lanovkou. Mraky nad hrebeňom sú len také zdrapy, ale idú pekelne rýchlo. Tu dole však kľud. Zjazdovka ligotavá a rov

Začalo to otázkou: „Ukážeš mi niečo v Malej Fatre?“ Dohoda padla, tak stretko v Kraľovanoch, ohnivá čiara do Párnice a tam sa dá krásne zaparkovať hneď na začiatku dediny, pri začiatku modrej značky. Úvaha znela: prejsť na Stoh, polyžovať ho z oboch strán a nazad. Tak na úvod „lieskové tunely“ smerom na lúky nad dedinou. Dá sa len smerom hore ten prvý, dole treba zniesť, lebo kamene. Druhý, dlhší, je komfortný oboma smermi. K salašu sme šli ešte v hmle, odtiaľ už azúro a bezvetrie. Traverz Magury je samozrejme v celodennom tieni a v lese,

Chcel som ísť do Žiarskej. Arktická zima, fičák od severovýchodu, že sa tam skryjem a v jej južne orientovanom kotli bude príjemnejšie. Ale naše železnice sú úchvatné: keď je v lete horúco, meškajú, lebo sa všetko kazí. Teraz keď je trochu zima, meškajú zas. No myslel som si, že 40 minút na prestup na bus v Mikuláši bude stačiť. Nestačilo!!! Postál si rýchlik v Liptovskej Teplej skoro hodinu... „Našťastie“ meškal aj druhý smer, tiež hodinu, tak som preskočil do spiatočného rýchlika a začal špekulovať, čo ďalej...     Kraľovany!

Prvý október, sobota baboletná. Teplo aj na hrebeni, ale okrem pavučín v ľufte aj modré nebo je opavúčené v predzvesti blížiaceho sa frontu. V dolinách hmla. Na fotky – kalendárovky to nie je, na prechádzku ideál. Takže ešte za tmy a kvapkajúcej hmly sa predieram lieskovým tunelom z Párnice na lúky. Vyššie: za chrbtom sa z hmiel derie na svet žeravá guľa, hneď povedľa Choča, nohy mám orosené. Bača pod Magurkou z maringotky kuká, kto tak skoro zdola ide: ľen abi ťa medveď nechitiu! Rozbitý vlek, funkčný vlek, cesta rozprávkovým lesom a Osnica s vý

Koniec augusta, krásne počasie, ale lýtko hnevá, peši na hory sa nedá. Tak beriem cesťák a idem kopce aspoň zdola obzerať, že sa dobre rozmontujem. Už dávno som chcel vyskúšať cestu z Kysúc na Oravu, tak nastal čas... Bude to vlnité, no len tri vážnejšie kopčeky sú na programe: Lutiše, ten prechod medzi Novou Bystricou a Oravskou Lesnou a Príslop nad Oravským Podzámkom. Dokopy asi 150km. Na úvod trochu adrenalínu: treba sa z Turca do Strečna dostať. Ale je nedeľa ráno, aspoň kamióny nechodia. Zato povytláčali asfalt do vlniek pekne na krajnicu, kto

Jedna z dominánt hornej Oravy je návštevnosťou trochu v tieni známejšej (a vyššej) Babej hory, aspoň z našej strany. Ale na poľskej je lyžiarske stredisko a chaty, tak je jasné, aká reč prevláda okolo vrcholu. 1557m je zároveň dosť na výhľady vďaka hôľnemu reliéfu, tak sa oplatí vybehnúť na návštevu. V mojom prípade krátko a veselo z Oravského Veselého a potom smerom dole do Oravskej Polhory, čo bol jediný „buspozitívny“ variant, kvôli nutnosti dostať sa aj domov. Výlet na nejakých päť -šesť hodín. Jednoduché a prehľadné, ale je t

Že prečo hrdo a prečo zostra? Pretože som sa rozhodla, že klasický výstup na Šíp si jemne predĺžim a obohatím spoznávaním nového. A tak si ako východzí bod volím Komjatnú a do Žaškovského sedla prídem cez Hrdoš a Ostré.    Autobusy z Ružomberka idú len veľmi sporadicky, skorým ranným spojom nás ide len zopár. Po odbočení z hlavného ťahu na Oravu sa dostávam do končín, kde som ešte nikdy nebola. Možno aj preto mi učaruje nádherný výhľad z kopca nad Studničnou na celú dolinu a Malú Fatru nasvietenú nízkym ranným slnkom. Výrazné skaln

Slovenské naj naj skialpové preteky napísali na konci tejto prabiednej zimy už svoj deviaty ročník, a že sú na vzostupe popularity, o tom svedčí limit 180 štartujúcich. Prevýšenie cez 6000m a dĺžka cez 60km (podľa propozícií, reálne asi menej), to všetko rozložené do troch etáp od piatka 18. do nedele 20. marca – klasický, rokmi osvedčený scenár s kulisami Roháčov. K tomu spoločenský život a sprievodné akcie v piatok a sobotu večer (aj keď Davo Karničar nakoniec nedorazil), no skialpový sviatok ako sa patrí. Tento rok počasie vyšlo len v piat