Orava

Výstupové cestičky sa zbiehajú zo všetkých strán na tento dominantný kopec. Ale kvôli nutnosti skoordinovať príchody a odchody „účastníkov expedície“ zvolili sme tentokrát začiatok aj koniec na železničných staniciach. Preto takáto trasa. A užili sme si príjemné počasie „neskorého babieho leta“ – len škoda že začiatkom januára :-(   Deň je krátky, preto vyrážame z Liskovej ešte za hlbokej tmy. No už nad dedinou sa pomaly brieždi a okraj lesa triafame bez pochybností, aj keď na poľných cestách značenie nie je ktovieaké. Aj preto asi v

Hrozné je tohoročné koncoročné sviatočné obdobie: na pásy snehu málo, na pešo sa to prebára, do toho odmäk aj na kopcoch a tá inverzia už tiež nie je, čo bývala... Ale deň pred štedrým už musím z domu vypadnúť, vyvenčiť svojho človeka. Takže volím osvedčenú klasiku: okruh zo Stankovian cez Šíp. Lebo tam sa furt niekto motá, chodník zvykne byť prešliapaný, nebudem sa hádam prebárať po kolená. Cestou od železnice hore dedinou môžem akurát tak tipovať, kedy, kde a či vôbec sa dnes vynorím nad mraky. Lebo pohľad na druhú stranu Váhu ukazuje K

Októbrové farby babieho leta zaháňajú nudu aj na trasách vedúcich prevažne lesom, ktoré sa zdajú inokedy monotónne. Táto ale okrem lesných úsekov sľubuje podľa mapy aj časté hôľne a lúčne pasáže, otvorené do krajiny. Takže ideme na to! Ráno sa v doline Oravy prevaľujú chuchvalce hmly, ale nad nimi čoraz viac presvitá predpoveďou sľubovaná modrá. Pod nohami „pofrontové“ blato strmej cesty lúkami, ale nie je to až také zlé, už je dosť pokryté opadanými listami. S Oravským hradom za chrbtom stúpam striedavo lesom a lúkami na Javorovú. N

Prvý marcový víkend a nedeľa konečne ako maľovaná, ide sa na to! Po dvoch týždňoch odmäku sneh sadol a zmrzol, lavíny sa vyzúrili, bude sa dobre šmýkať. Program je jasný: Párnica - Osnica - Stoh - Chleb - Veľký Kriváň - Malý Kriváň - Suchý - Kľačianska Magura - Turčianske Kľačany. Jasné že na začiatku chýbajú Rozsutce a na konci Panošiná, aby bol hrebeň celý. Ale tie prvé nie sú veľmi lyžovateľné (a Veľký už aj zavretý) a na Panošinú sa trepať po rozrytej zvážnici lesom, to sa mi už fakt nechce.     Na lúkach nad Párnicou je

Túto prechádzku som mal v pláne už dlhšie, pretože už som ju raz išiel – ale opačne. A furt som sa obzeral, pretože pri výstupe z Párnice na Osnicu sa otvárajú čím vyššie, tým lepšie výhľady na dolnú Oravu aj s jej dominantami. Inak je to jednoduchý výlet – také hore a dolu.     Zo Štefanovej je to „hore“ najskôr prudšie, potom miernejšie lesom do sedla Medziholie. Tak na hodinku a pol, jeden z najfrekventovanejších chodníkov vo Vrátnej. Nakoniec ešte krátky prudší úsek z Medziholia na Osnicu – tam už naopak nechodí skoro nik. O

Je to rozložitý, ale na pohľad nenápadný masív na severnom okraji Veľkej Fatry, ktorý je z východu, severu a západu výrazne obkreslený dolinou Váhu. Taká „hlava“ mohutného tela pohoria, na ktoré je napojená krkom Ľubochnianskeho sedla (700m n.m.). Tade voľakedy viedla cesta z Liptova do Turca a dnes je sedlo výborne rozoznateľné kvôli golieru vyrúbaného lesa s náhrdelníkom elektrických vedení.     Celý masív má viacero vrcholov – nenápadných, zalesnených, bez výhľadov. Ten najvyšší má skôr podobu krátkeho hrebeňa v smere východ �

         Na veľkonočnú nedeľu padol návrh zabiť nudu nejakou túričkou, najlepšie na miesto kde sme ešte neboli. I rozbehla som sa so zavretými očami oproti mape, že kde pichnem prstom - tam sa ide. Everest, hmm, nabudúce :-) Presunula som sa teda iným smerom - oravským. Symbolika blížiacej sa Veľkej noci nakoniec rozhodla. Pôjdeme na Babiu horu. Tri najčastejšie sa vyskytujúce pojmy, vygooglené v spojitosti s týmto názvom sú: nadmorská výška 1723m, jeden z najkrajších vyhliadkových kopcov a často navštevované pútnické miesto. Takže zbaľte si gum�

Sobota 22. januára 2011, hádam je konečne po dvojtýždňovom odmäku, ktorý zlízal všetko čo sa dalo aj z toho mála čo ostalo po odmäku vianočnom :-( Skialpové preteky v tejto mizérii? Jedine po zjazdovke na „umeláku“. Teplota síce klesla k -8 stupňom, ale snehu nikde. Tých pár milimetrov prašanu len kryje skaly a ľad na zjazdovke. Ski park akurát dnes po nútenej pauze zahajuje prevádzku v dolnej časti, lenže v hornej nie je zasnežovanie a podľa toho to tam aj vyzerá. Šutre, čučoriedky, pníky trčia zo zvyškov firnu, niektoré ani netrčia a o to j

             Príjemný výstup na tento kopec je isto príčinou, že sa Veľký Choč (1 611 m n.m.) teší vysokej návštevnosti. V lete aj v zime ho navštevuje množstvo turistov prichádzajúcich z Lúčok, Jasenovej, Vyšného Kubína, Likavky a Valaskej Dubovej. Kruhový výhľad je do široka-ďaleka v peknom počasí na Liptov i Oravu a okolité pohoria.              Veľký Choč je najvyšším vrchom Chočských vrchov. Kedysi sa v jeho okolí páslo, o čom svedčí už opustená koliba na Strednej Poľane. Vápencové lavice Solísk (neďaleko Choča)

          Tupá skalka stráži rodisko P. O. Hviezdoslava - Vyšný Kubín.  Je to dedinka medzi dvomi kopcami, ten druhý je Choč. Kedysi aj Tupá skalka bola jeho súčasťou. V jej okolí je listnatý les, v lese potok, prístrešok, ohnisko. Cesty, ako sa tam dostať, sú dve: zo sídliska Banisko z Dolného Kubína smerom na kopec s dvojkrížom a potom k vykrývaču. Odtiaľ vedie strmý chodníček dole pod skalku. Druhá možnosť je z Vyšného Kubína. Parkovať sa dá pri bytovkách. Odtiaľ chvíľu po asfaltke a potom rovno hore po poľnej ceste. Z tejto strany

Krivánska Malá Fatra              Parkovisko pri hotely praská vo švíkoch, no, bolo treba prísť skoro ráno. Nevadí, aj v Terchovej za obchodom je jedno veľké. Nie je platené, ale trošku od ruky. Cesta k hotelu Diery (lokalita Terchová - Biely potok) je z parkoviska asi pol hodinku. Tam je štart.             Mostík, lesná cesta, zrazu skalky. Celá dolina sa zrazu pritisne tesne na chodník, voda si vymyla svoj chodník, ten turistický vybetónovali dobré duše. Aj mostíky a ich upevnenia sem neprišli len tak, ale na chrbte človeka. Kaskády, mea

Vyšný Kubín-Malatiná-Veľké Borové-Kvačno-Bešeňová-Lúčky-Vyšný Kubín   Konečne! Mesačná predmedardová kvapka prestala kvapkať! Hurá na nie moc náročnú, zato zaujímavú cykloprechádzku.     Štart: Vyšný Kubín. Parkovanie je najlepšie pri bytovkách, na ľavej strane  cesty. Vykladám nablýskanú bicyklu, veď posledný mesiac sa nedalo nič iné iba ju leštiť. Smer Leštiny – Osádka – Malatiná. V rámci rozvoja vidieka tu natiahli parádny asfalt. Po takej sa aj do kopca dobre driape kopec nad Malatinú. Hore Slnko neskutočné, prvý krát vid

          Malý aj Veľký Rozsutec v Malej Fatre sú „dobýjané“ hlavne zo západu z Vrátnej. Z východu je jednou z možností nenáročný (asi 6-hodinový) okruh s východiskom v Bielej, ktorý ponúka parádne výhľady takmer po celý čas. Veľký Rozsutec pózuje počas pochodu skoro stále. Biela je osadou Zázrivej a mixom „domorodého“ a chalupárskeho života. Zelená značka vedie najprv pomedzi domy, na hornom konci sa odpája doprava na štrkovú cestu, strmo stúpajúcu pomedzi pasienky a lúky. Trochu vyššie v lese je zároveň korytom potoka. Asi po hod

Po niekoľkých dňoch sledovania predpovede počasia je takmer isté, že v pondelok bude luxusné počasie. A tak sa rozhodujeme kam ísť. V nedeľu sme sa boli prejsť na Drieňku vo Veľkej Fatre a počas túry sme sa rozhodli, že v pondelok vyrazíme na Babiu horu (1723 m n.m.). Skoro ráno už sedíme v aute, obloha je ešte plná hviezd a my už tušíme, že bude naozaj pekne. Troška sme sa zdržali na pumpe, kde sme tankovali a raňajkovali. Nakoniec to bolo celkom dobre, pretože na Orave akosi neskôr vychádza slnko. A tak okolo pol deviatej vyrážame zo Slanej vody (750 m