Orava

Asi som prepracovaný. Lebo ako som toto naplánoval, nerozumiem. Síce som si „na cépéčku“ našiel ranný vlak do Oščadnice a bus nazad domov z Oravskej Lesnej, ale ako sa mi v hlave zafixovala modrá značka medzi Veľkou Račou a Rycierovou horou? Vedie priamo po hranici a chcel som ísť po nej, lebo paralelná poľská červená traverzuje kus nižšie a bude tam plno ľudí (myslel som si). Že tá modrá už existuje len na papierovej mape (VKÚ č.101, rok 2006), som zistil až na mieste. Ešte že som si ju vzal so sebou. Ale ako do prčic som si vypočítal čas v Hik

Misia splnená, 24 hodinovka Valaská Dubová - Veľký Choč hore-dole 11x,110km 10560m+, celkový čas - 23:57 Dalibor Dvorštiak je známa postava slovenského Ultra. Minulú sezónu skončil dokonca na treťom mieste v hodnotení ultraligy. Okrem svojského prístupu k životospráve, dobrosrdečnej a zábavnej povahe je známy aj tým, ako si to ultra užíva, vždy je ho plná občerstvovačka :) Minulú sezónu patril  k najusilovnejším ultrabežcom a zúčastnil sa asi najväčšieho počtu domácich podujatí z popredných bežcov. O tom, že ultrabežci nie sú celkom normálni �

 V piatok sme si volali,či ideme sa prejsť v sobotu a obzrieť podmienky na Chleb a Kriváň so štartom z Vrátnej. Popri tom aspoň na chvíľu zabudnúť na spoločenskú situáciu.Počko sľúbili ideálne a tak 7:30 sme v počte dvaja dofrčali každý vlastným autom na parkovisko pod kabínou. Samozrejme nesieme serpentínami bez zapínania až po miesto,kde cesta križuje lanovku.Tu lepíme aj nasadzujeme haršajzne.Pokrikujeme po sebe,lebo vzdialenosť.Striedanie mínusov v noci s plusmi cez deň robí svoje,takže nám železá pridávajú na istote v traverze pod Ošti

Šiesty január, pondelok trojkráľový, koniec sviatkov, treba ešte využiť. Zvlášť, keď predošlé dva dni nadzigalo prašanu – a dokonca aj v dolinách, aspoň teda na severe. Jedno auto a traja ľudia – konečne nie som odkázaný na spoje! Obratným a nenápadným manipulovaním utvrdzujem zvyšných dvoch, že Kubínka je ich nápad a najlepšia voľba :-) Parkujeme na najvyššom parkovisku, ešte je miesta dosť, vleky začnú ťahať o hodinu. Ku krvavočervenej zore nad Chočom sa otáčame chrbtom a len pár metrov od auta sa noríme do lesa po parádnej stope. No,

...je v skratke 127-kilometrová trasa na Orave s piatimi zablúdeniami, 6050 výškovými metrami, piatimi občerstvovačkami, prejdená štvoricou čudákov (Ľuboš, Rasťo, Tomáš, Jožo), ktorí si kvôli tomu zobrali dovolenku, alebo tento výlet budú ešte v robote “nadrábať” (iba Jožo).   Ako to celé začalo? Píše sa 17. apríl roku 2019. Z dlhej chvíle som sa prihlásil na nemenovanú sociálnu sieť s modrou lištou na vrchu. Neprešiel ani týždeň od Lazovej stovky a prvý príspevok, ktorý mi svieti na obrazovke je Rasťov s komentárom “Skúste sa zamyslieť n

Dozrieval už dlhšie taký nápad, prejsť trochu rýchlejšie (to aby sme stihli autobus) hrebeň Roháčov od Sivého vrchu po Bystrú. Ultraštýlom, hopsoklusom. Užiť si prírodu, trochu potrénovať techniku pohybu v komplikovanejšom teréne, ale zas neblbnúť, nezhadzovať výletníkov z chodníka. Lebo prázdniny a ľudí veľa a miesta na predbiehanie neveľa. Vďaka búrkovému počasiu koncom augusta (jeho následkom boli aj tragédie na Giewonte a Baníkove) a dvom chromým achilovkám však nastala dosť podstatná redukcia plánov. V podstate tak, že dáko začneme a�

Prechádzky v tomto smere, ale severne od doliny Oravy (po hrebeni Oravskej Magury), sú v odkazoch pod článkom. Teraz ideme z druhej strany. Teda najskôr západnou časťou Skorušinských vrchov, cez kopec s názvom Kopec (1251 m), po modrej. Potom už viac klesania ako stúpania po známej červenej (turistickej aj bajkovej) značke - ponad Malé a Veľké Borové a Malatinú, po guľatých vrcholoch Oravskej vrchoviny, až do Dolného Kubína. S prevahou lúk a pasienkov, čiže s ďalekými výhľadmi na oravské dominanty. Bola by to pekná prechádzka, nebyť istých okolnos

Keď fučí od juhu a vlhkosť sa v mohutných oblakoch zbiera nad roháčskym hrebeňom, treba sa posunúť viac na sever. Ale zároveň ostať čo najvyššie, lebo v dolinách vládne začiatkom augusta horúce a lepkavé dusno, ako niekde v Kongu. Jedna taká celkom pohodová možnosť je „obchádzka“ Látanej doliny. Ráno pekne v chlade lesného tieňa, potom výšvih do sedla Zábrať, chladenie vetrom v stúpaní na Rákoň, dole kopcom s vetrom v chrbte na Lúčnu, hrboľatý a pestrý prevažne zostup do sedla pod Osobitou a strmý záver za uzavretím okruhu k chate Z

Logické, jednoduché, príjemné vyvenčenie tak na 8-9 hodín so začiatkom a koncom na tom istom mieste: na otočke autobusu Zázrivá  - ústredie. Po červenej strmo hore na Minčol a Kubínsku hoľu, potom pohodlne húpavo hore – dole po modrej na Javorinku a odtiaľ pre zmenu strmo dole, po zelenej do cieľa. Zázrivá je svojou väčšou časťou rozlezená do vejára doliniek a grúňov v takom veľkom amfiteátri pod hrebeňom Oravskej Magury. Takže toto je v podstate taká prehliadka jej chotárnych hraníc, samozrejme nie celých, len severnej časti. Výhľady ďaleké,

„Zajtra má byť pekne,ideme?“ – pýta sa parťák.Reku poďme,ak nepôjdeme nebudeme vedieť čo navystrájal dážď a víchrica v predošlých dňoch počas víkendu. Auto odstavujeme zavčas na Pasekách tak aby sme stihli vybehnúť popri Slovane a Rusnáčkou predtým ako začne premávať lanovka.Je fajne,nefúka nepodbiehajú nám lyže na okraji zjazdovky na menčestri a tak sme čoskoro pod nástupom na Poludňový Grúň.Zaťahuje sa a parťák je trochu mrzutý.Vravím vydrž,uvidíš za pol hodinky.Tak som si pamätal predpoveď a vyšla do bodky.Oblačnosť odišla,v

Inak povedané: priamy útok na malofatranský Stoh. Rovno hore z Kraľovian a takisto dole. Po zelenej. S hodinovým vyvaľovaním v tráve pri smerovníku štýlom „muchy zjedzte si ma“. Lebo išlo aj o skúšku, či baciľe už dajú pokoj. Nedali, ale šľak ich traf. Lebo: prešiel front, neľudské horúčavy dočasne prestali otravovať, vzduch sa vyčistil, vetrík pofúkol, aj ranné hmličky sa objavili. No nechoď... Na úvod prudké stúpanie lesom, po spádnici pod Suchý vrch. Okrem svetelnej hry útržkov ranného oparu medzi konármi a listami stromov som cestou mohol obdi

Južný cíp Oravy, ohradený masívom Šípskej Fatry, alebo oblasť medzi Párnicou, Kubínom a Valaskou Dubovou. Geomorfologicky Podchočská brázda, geologicky už nie špicaté Tatry – Fatry z vápencov a žúl, ale guľatý flyš z pieskovca a ílovca. Čo z toho vyplýva? Predsa mokrota a blatko, aj keď inde už dááávno uschlo. A ja somár sa tam trepem po daždivom týždni... Inak samé lúky a minimum lesov – aspoň na tých cyklotrasách, kade som sa motal. Z toho zas vyplývajú ďaleké pohľady na okolité dominanty: Choč, Kubínska hoľa, Rozsutec, Šíp, Ostr

Slovenská Pierra Menta si za desať ročníkov svojej novej histórie vyslúžila poriadne meno doma aj v okolitom vesmíre: na štartovke sa objavili mená z Rakúska, Švajčiarska, Rumunska, tradične od susedov, ale aj z Nórska. A neboli to žiadni turisti. Kvality ale nie je nikdy dosť, takže orgovia už v januári ohlásili pár zmien pre tento jedenásty ročník. Asi hlavnou bol poriadny popretekový žúr zo soboty na nedeľu, že? A išlo sa netradične: od štvrtka do soboty. Možno aj preto, že sa menil čas na letný, ale hlavne v nedeľu sa málokto do roboty ponáhľa...

Šípska Fatra je najsevernejší podcelok Veľkej Fatry, už mimo územia národného parku. Len niekoľko maloplošných chránených území je tu, ale jej krajina je veľmi príjemná pre oko aj nohy: nie veľmi poznačená masívnou ťažbou dreva (zatiaľ?) a husto vyzdobená krasovým reliéfom. Bralami, vežičkami, ale aj závrtmi a jaskyňami. Väčšinou lesné chodníky, málo zvážnic aj asfaltu. Váh medzi Ružomberkom a Kraľovanmi ju „prepílil“ na dve časti. Tak tú severnejšiu, medzi Čebraťom a Šípom, som sa snažil prepojiť súvislou čiarou do takej „sťaby hr

Desiaty ročník už skoro legendárnych pretekov, k tomu 40. výročie organizovaného skialpového pretekania na Slovensku, to sú základné čísla, ktoré teba poriadne osláviť. Oslavovalo sa 24.-26. marca - so štartom a cieľom tentokrát na liptovskej strane a s ubytovaním na strane oravskej. Zúčastnilo sa vyše 100 dvojíc, na ktoré čakalo viac ako 50km dĺžky a 6400m prevýšenia. Víťazi to dali za sedem hodín a dáke nepodstatné drobné, keby niečo. V piatok všetko začalo etapou - jednosmerkou z Bobroveckej Vápenice cez Sivý vrch k lanovke v Salatínskej doline. V