Piľsko: na horu a dolu

Jedna z dominánt hornej Oravy je návštevnosťou trochu v tieni známejšej (a vyššej) Babej hory, aspoň z našej strany. Ale na poľskej je lyžiarske stredisko a chaty, tak je jasné, aká reč prevláda okolo vrcholu. 1557m je zároveň dosť na výhľady vďaka hôľnemu reliéfu, tak sa oplatí vybehnúť na návštevu.

V mojom prípade krátko a veselo z Oravského Veselého a potom smerom dole do Oravskej Polhory, čo bol jediný „buspozitívny“ variant, kvôli nutnosti dostať sa aj domov. Výlet na nejakých päť -šesť hodín. Jednoduché a prehľadné, ale je tu jedna zákernosť (pri prístrešku nad smerovníkom Dudová): dve zelené značky tak nešťastne umiestnené, že zvádzajú valiť rovno hore, aj keď treba ísť doprava. Kto si pri pohľade zdola nevšimne tretiu značku v správnom smere, nadrobí si.

Využil som gýčové počasie na konci augusta – rána sú tu chladné (To abych si vzal teplé prádlo...), niekde aj hmla, ale cez deň bez mráčka, len zhora výhľady na pásik smogu na obzore.  Teplota znesiteľná aj pri výšľape.

Bus ma vyšmaril pri posledných domoch, štýlovo drevených. Trochu asfaltu, studnička a odbočka do lesa pekne po spádnici. Zvážnice rôznej kvality, ktoré sa postupne s výškou zužujú a prechádzajú do príjemného lesného chodníka. Cestou sa dalo napásť, lebo na Orave akurát vrcholila žatva – okrem zemiakov dozrievali aj čučoriedky. Podľa počtu zberačov druhý naj artikel miestnej ekonomiky :-)

Turistov som stretol až dvoch, zato hore ľudí ako na pláži, aj sa tak povaľovali, a samé „Češč!“.  Cestou dole to isté: ľudoprázdny chodník (veľmi skoro sa zmenil na škaredú zvážnicu) do Sihelného, len pár tetušiek s košmi čučoriedok v plachtách. Vraj: „Ľaľa ako letí! No poď pomôcť s nošami! Hen na ceste ich necháš!“ Jasné, a jediný bus mi zdrhne...

Na Limieri raritka: rozbiehajú sa tam dve modré. Tá doľava k Bielej farme je lesná asfaltka, tak volím tú do Sihelného, leso-lúkami a po mäkšom. Výhľady sú, mäkko pod nohami len prvých pár minút do doliny. Potom už len tvrdo, až do Polhory. Ale hlavnej ceste smerom do Poľska som sa vyhol, ako sa len dalo.

No a už len bus dole hornou Oravou. Čumím z okna a divím sa, aký je tento kraj „chudobný“: v dedinách celé ulice nových domov, stavia sa tu ako okolo Blavy. Treba, veď najviac detí na Slovensku sa rodí práve tu! Kto nestavia, prestavuje či pristavuje, záhradky vypipľané, ruín takmer niet... Darmo, vedia sa miestni obracať :-)

Rišo Pouš