Orava

Nasnežilo. Zvodnatelo. Sfirnovatelo. Sadlo. A zamrzlo. Čiže základ sa tvorí, to je fajn, ale na lyžovanie ani pomyslieť: hrubá vrstva navlhnutého snehu všetkých konzistencií podľa sklonu svahu, ale na tom všade hnusná krusta, ktorá 70 kg väčšinou neunesie, zato za nohy ťahá fest. Teda aspoň okolo Kubínky, kam ma zatiahla ponuka rodinného odvozu zadarmo. No nezober to... Ale na pohodové rovinkové pošmýkanie je tento podklad teraz ideál, a preto aj hrebeň Oravskej Magury: všade naťahané vyleštené, rýchle koľajnice, pritom nie moc ľadové, sneh chytľavý.

Na Orave padlo bieleho akosi viac ako vo Fatrách, sa zdalo. Tak sme vyrazili do istoty päťeurového parkovného a mali sme šťastie ešte na tom najspodnejšom parkplaci, ktorý sa brutálne rýchlo plnil. Pred deviatou. Potom len kúsok popri vleku a šmyk doľava, na modrú značku. Megakomfortné rozchodenie pre dvoch aj troch vedľa seba. Od silvestrovského sneženia ešte lesy krásne osnežené, ale stopy vyleštené ako koľajnice. Ozaj tak do 30 cm prášku. Lenže paličky škrtali o kamene, základ pražiadny. Do kopca ale super. Len 2,5 km a na výraznej križovatke nás e�

Teda ako pre koho, viacerí sa určite počas posledného júnového víkendu neideálne vytrápili oproti svojim vlastným očakávaniam. Lenže pri prevýšení cez 7000 m sa to hádam inak ani nedá. Ale tie podmienky! Počasie ani veľmi teplé, ani veľmi chladné, aj keď ráno v Terchovej to trochu vyzeralo na malú parnú saunu. Lenže na kopcoch severne prefukovalo a hrebene v mrakoch. Kým sme sa tam však dohrabali, až na najvyššie polohy boli mraky preč. Aj pofrontový severák sa upokojil, no len do tej miery, aby odfukoval muchy a osviežoval. Navyše stihol poväčšine

S takýmto menom sa narodila nová stovka na našej scéne. Lebo Jogošíci si na seba uplietli bič a ku svojim tradičným detským tratiam (43 a 71 km) pridali aj dospelý variant. Na druhej strane to mali jednoduché, lebo ku dvom okruhom (cez Pupov a cez Minčol) len pridali tretí, cez Osnicu. Tak sa zrodil na naše pomery nevídaný ultrakoncept, kedy sa nebeží okruh alebo čiara „z bodu A do bodu B“, ale taký „trojlístok“ s epicentrom v centre Zázrivej. Až tretí zbeh ku amfiteátru bol cieľový. Veci neznalých ultrášov na toto šialenstvo lákal prívlastok „

Čiže po kopcoch okolo miestnej časti Dolného Kubína, učupenej v doline na východ od centra, v oblej krajine Oravskej vrchoviny. Príjemná, asi 17-kilometrová, na výhľady neskutočne bohatá prechádzka, pretože vedie prevažne po lúkach a do panorám sa stále pchá Choč, Kubínska hoľa, Krivánska Fatra, občas v diaľke aj Západné Tatry. Ale oko sa oprie aj o dominanty mesta, starý vlek, vysielače, jednu kaplnku, drevenice v Srňacom, známe skaly Tupú a Ostrú a na konci aj o nový, obrovský dvojkríž nad mestom. Ak je dobré svetlo a stromy bez listov, v doli

Poznáte niekto Rozsutce? Také dve nenápadné, nezaujímavé kopčeky v Malej Fatre, skoro nik tam nechodí. Malý a Ešte Menší, koho by zaujímali, že? Ale kvôli spopularizovaniu tohto obchádzaného kúta rodnej hrudy čo by sme nespravili? Aj kvôli pomoci miestnemu chudobnému ľudu, ktorý doteraz v pote tváre z kamenistej zeme svoj každodenný chlieb namáhavo dobýva, žeby si trochu prilepšil službami pre turistov, ktorí tam len málokedy zavítajú. Tak sme to riskli a hlbokými, zarúbanými a takmer nezjazdnými dolinami sme sa prebili až do zapadnutej Bielej, za

Tento okruh často nejazdím, lebo je tam veľa hlavných ciest a aj cez víkendy (keď mám jedine čas na dlhšie výlety) intenzívna premávka a často biedne krajnice. Ale! Akurát sa bežala Strečnianska mašľa a som tam mal ísť čosi pobehať a zreportovať. Aj som bol už doma ráno nachystaný, ale potom som pozrel predpoveď na víkend... A rýchlo som vymenil „outfit“. Lebo na sobotu hlásili hic a na nedeľu dažde. Kašľať na behanie, na žiletke som poriadne nesedel už dva týždne. Tak že sa do Strečna pôjdem aspoň pozrieť. No ale z Turca priamo popri V

Prišla správa: „ideme do Targu na krowky, máme miesto, ideš?“ Takže hneď sa začali rodiť plány, ako zneužiť dopravu zadarmo (isteže nie až do Targu). Zrodený plán sa ráno síce zmenil, lebo som si zabudol stiahnuť mapu poľského pohraničia, ale štartovacie miesto ostalo (Suchá Hora). Akurát, že pôjdem opačným smerom ako som chcel pôvodne – cez Skorušinské vrchy, cez Oravice do Nižnej. A možno ma potom aj nazad zoberú odtiaľ. Lenže vieme – snehu nikde a flyšové pohoria Oravy sú blatnaté aj mesiac po poslednom daždi. Teraz ešte nadránom lialo ak

A samozrejme aj nad ňou, na Salatíne a Brestovej – lebo to by sa nerátalo, len v kotli sa motať, bez rozhľadov. Roháčsku klasiku od severu pozná každý, a asi každý druhý tam v nedeľu aj bol, tak nejako detailne trasy popisovať nebudem, jednoducho nasledovali sme davy. Lebo po frontovej, upršanej sobote sa vzduch vyčistil, mraky odtiahli a spravilo sa také ažúro, že ažžžžžžžž. Pri teplotách okolo nuly a bez vetra, dokonca ani na hrebeni nefúkalo takmer vôbec. Takže pohľady z diaľky ako do mraveniska: všade sa čierne bodky husto hemžili. Len pri bli�

Piatok krásny deň, v sobotu samozrejme padli mraky, ale hory nás zavolali, tak sme museli. Teda hory, no... Skôr lúky dolnooravské, blízko k domovu, že len sa nejako rozchodiť a osviežiť zimné návyky. Možno trochu polyžovať – veď minulotýždňový krátky odmäk prudko zamrzol a bol prisypaný parádnou vrstvou. Čiže malo by sa dať. A išli sa vraj nové lyže krstiť, tak sme dúfali, že nejaký prudko zamrznutý krtinec im nenarobí príliš hlboké vrásky. Inak pre zdatnejšieho by to vraj celé bolo aj na bežky, ako účastníci zájazdu zhodnotili. Fakt som

Čoraz obľúbenejšie podujatie v čoraz obľúbenejšom formáte „kratšieho“ ultrabehu. Lebo predsa len, na stovku väčšina ľudí potrebuje celý víkend a kus piatku k tomu, a po tomto je takmer každý už v sobotu večer pohodlne doma. V skratke: ľudia lenivejú :-) Teda väčšinou, lebo pozor, toto nie je len taká hocijaká polstovka, ale šťavnatých 71 kilákov – neradno podceňovať! Prevýšenie 2860, ale viacerí vraj namerali o dobrých 300 vertikálnych viac. To ešte pridáva na šťavnatosti. Limit 13,5 hodiny hovorí o tom, že ani to pohodlie domova niekt

Nedeľa slnečná, bezveterná, partia sa nazbierala do plného auta, tak nastal dôvod vyraziť tam, kam sa spojmi z Turca ťažko dostať. Po autoprehliadke krás Oravy z hlavnej cesty sme to teda zapichli pri chate Zverovka, keď sme na poslednom úseku cesty zo Zuberca zúfalo sledovali, ako je v doline málo snehu. Tu sme ho teda čakali viac, aj keď ho smerom hore pribúdalo. Ale dosť nesmelo – a v lese na ňom leží dosť špiny. Čo už, trochu aj ponesieme. Kolektívne sme sa nejako zhodli, že zalezieme do Látanej doliny a tam niekde sa budeme motať, možno aj na návšt

Známu bralnatú dominantu na sútoku Oravy a Váhu sme tu na Vetromagu už mali viackrát: aj v takmer básnickom podaní, aj v realisticky predvianočnom, odmäkovom (odkazy sú nižšie). Tak teraz zase inak, aj keď na výhľady sa ani tentokrát netešte. Ale aby bola aspoň nejaká zmena, išli sme opačne ako obvykle  - najprv na Podšíp a odtiaľ strmo hore ku krížu na Zadnom Šípe. Naivne som si totiž myslel, že tade bude chodník lepšie vyšliapaný ako z druhej strany, od Žaškovského sedla. Nebol vôbec, tak to bola celkom sranda a parádny silovo-vytrvalostný trén

Dve hornooravské kráľovné, v podstate neďaleko od seba. Už dlho som špekuloval, ako ich spojiť v rámci jedného „záťahu“. Ale vždy som bol na to sám a tam hore na severe je pre cezpoľného zložitá logistika. Najmä cez víkendy autobusy z Námestova do koncových dedín nechodia moc husto. A auto som si sám požičiavať nechcel. Ale blížil sa začiatok jesennej „stovkárskej“ sezóny a bolo treba niečím kratším začať, že? S nabehanou takmer nulou na konte sa javil tento takmer okruh cez dva ikonické kopce ideálny na rozklus – ani nie 60 km ukázal

Tak, po ročnej prestávke znovu a vo vylepšenej podobe, s predĺženými všetkými troma traťami (71/43/15 km) a s rôznymi inými novinkami. Jednoducho v Zázrivej to pri ihrisku v poslednú augustovú sobotu (presne 28.8.) od rána vrelo. Teda od večera, lebo klasická ultratelocvičňa bola znova v ponuke a aj registrácia bola odporúčaná skôr tá večerná. Akosi sa to všetko (dúfajme) vracia do starých koľají.  Štart najdlhšej trate Ultramagura (lebo detské trate nás nezaujímajú, že...) o siedmej ráno bol ešte v takom príjemnom (skoro) chládku, ale sln