Za výhľadmi na najväčšiu kopu sena
19.08.2018Inak povedané: priamy útok na malofatranský Stoh. Rovno hore z Kraľovian a takisto dole. Po zelenej. S hodinovým vyvaľovaním v tráve pri smerovníku štýlom „muchy zjedzte si ma“. Lebo išlo aj o skúšku, či baciľe už dajú pokoj. Nedali, ale šľak ich traf. Lebo: prešiel front, neľudské horúčavy dočasne prestali otravovať, vzduch sa vyčistil, vetrík pofúkol, aj ranné hmličky sa objavili. No nechoď...
Na úvod prudké stúpanie lesom, po spádnici pod Suchý vrch. Okrem svetelnej hry útržkov ranného oparu medzi konármi a listami stromov som cestou mohol obdivovať aj následky záslužnej a obdivuhodnej práce lesných robotníkov – olejové dúhy v kalužiach, výstavku plastových bandasiek, zvážnicu s profilom ľadovcovej doliny... Ďakujem za tú krásu!
Spádnica sa po takej hodine a pol mení na traverz východným svahom Suchého vrchu, miestami aj klesne. Les trochu zdivočie, opeknie, aj studnička sa zjaví a cesta o chvíľu odbočuje do porastu, strieda ju chodník. Nižšie černice, tu vyššie už čučky. A všetko dozrieva!
Začína striedanie lesov a lúk, spestrené obojstranne strmým Žobrákom. V tieni ešte odznieva ranná rosa, na slnku už hmyzí cvrkot. Z posledného lesného tunela vynorenie pod tou hromadou sena a posledných pár stoviek prudkých, hlinených schodov na vrchol.
Výhľady bombové, samozrejme kruhové, obzory síce zakalené, ale barance snehobiele a dominanty pózujú. Tak sa vrtím s foťákom ako osa na cukríku, potom ležmo vychutnávam a na mne sa pre zmenu vrtí nejaká miestna včela. Snažím sa skamarátiť, núkam jej vodu. Nechce. Stačí jej, že ma oblizuje.
Tak davaj nazad, načasovať to treba ku vlaku. Rovnaké kopce, no iné pohľady a slnko tiež už postúpilo, inak maľuje krajinu. Vidím veci, do kopca s hlavou dole nepovšimnuté. Ranná rosa zmizla, rozmazané hmlisté kontúry sa zostrili, v priesekoch pod elektrikou sa otvorili okná do krajiny, ráno ešte zatiahnuté sivými záclonami. Na dne klesania čaká najjužnejšia oravská dedina, preseknutá koľajami, po ktorých sa o chvíľu už veziem domov. Pekne bolo!
Rišo Pouš
Na úvod prudké stúpanie lesom, po spádnici pod Suchý vrch. Okrem svetelnej hry útržkov ranného oparu medzi konármi a listami stromov som cestou mohol obdivovať aj následky záslužnej a obdivuhodnej práce lesných robotníkov – olejové dúhy v kalužiach, výstavku plastových bandasiek, zvážnicu s profilom ľadovcovej doliny... Ďakujem za tú krásu!
Spádnica sa po takej hodine a pol mení na traverz východným svahom Suchého vrchu, miestami aj klesne. Les trochu zdivočie, opeknie, aj studnička sa zjaví a cesta o chvíľu odbočuje do porastu, strieda ju chodník. Nižšie černice, tu vyššie už čučky. A všetko dozrieva!
Začína striedanie lesov a lúk, spestrené obojstranne strmým Žobrákom. V tieni ešte odznieva ranná rosa, na slnku už hmyzí cvrkot. Z posledného lesného tunela vynorenie pod tou hromadou sena a posledných pár stoviek prudkých, hlinených schodov na vrchol.
Výhľady bombové, samozrejme kruhové, obzory síce zakalené, ale barance snehobiele a dominanty pózujú. Tak sa vrtím s foťákom ako osa na cukríku, potom ležmo vychutnávam a na mne sa pre zmenu vrtí nejaká miestna včela. Snažím sa skamarátiť, núkam jej vodu. Nechce. Stačí jej, že ma oblizuje.
Tak davaj nazad, načasovať to treba ku vlaku. Rovnaké kopce, no iné pohľady a slnko tiež už postúpilo, inak maľuje krajinu. Vidím veci, do kopca s hlavou dole nepovšimnuté. Ranná rosa zmizla, rozmazané hmlisté kontúry sa zostrili, v priesekoch pod elektrikou sa otvorili okná do krajiny, ráno ešte zatiahnuté sivými záclonami. Na dne klesania čaká najjužnejšia oravská dedina, preseknutá koľajami, po ktorých sa o chvíľu už veziem domov. Pekne bolo!
Rišo Pouš
Fotky Za výhľadmi na najväčšiu kopu sena
Súvisiace články:
Diskusia
RE: Za výhľadmi na najväčšiu kopu sena
Martin 19.08.2018
Ripo vidí veci ktoré si už dnešní ľudia kráčajúci po svete pozerajúc do smartfonu nevšimnú, ale môžu si to v ňom vygugliť a na Vetromagu popozerať :)
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (2105x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (914x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (796x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (756x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (702x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (693x)
- ŠUPka 2024 (656x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (615x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (603x)
- Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina (589x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...