Kvačianska dolina - Jóbova ráztoka

          Je to už pár rokov od našej poslednej návštevy Kvačianskej doliny. Pri Ráztockom vodopáde neďaleko Oblazov som si vtedy na tabuli prečítal o neznačkovanom chodníčku vedúcom od vodopádu roklinou až do osady Jóbova Ráztoka. Na tabuli sa písalo, že chodníček sprístupnil ľudový rezbár žijúci v Jóbovej Ráztoke.

Odvtedy mi pri spomienke na túto oblasť vždy prišlo na um toto miesto. Bolo jasné, že sa tam pri prvej príležitosti pozriem. Pred pár dňami sa mi to konečne podarilo. Od parkoviska v ústí Kvačianskej doliny (strážené za férove 2 éčka) som sa peši vybral rezkým krokom na Oblazy. Drevená tabuľka ma upozornila na zaujímavé skalné bralo - Jánošíkovu hlavu.

Po ceste som sa stretol s na Slovensku nie novým javom. Cesta poznačená eróziou, uj o koľko by bola ľahšia údržba a prevencia ako nákladné opravy? Pričom táto cesta nie je len dôležitá turistická trasa, ale je v nej zapísaný aj kus histórie. Kedysi to bola hlavná spojnica Liptova s Oravou.

Prechádzam cez Oblazy, odbočujem vľavo a krátko za mostíkom sa dostávam k môjmu cieľu. Drevená tabuľka tu ukazuje šípkou na Ráztocký vodopád. Tabuľa, kde sa písalo o rezbárovi zmizla... Prichádzam k vodopádu, opatrne hore po šmykľavom rebríku a začínam odkrývať biele miesto na mojej mape.

Divočina, skáčem z kameňa na kameň. Na niektorých miestach sú umelé drevené pomôcky. Niekoľko menších kaskád a vodopádikov. Roklina nie je dlhá a za chvíľu sa začne rozširovať. Preliezam stromy, ktoré zrejme polámali ťažké masy snehu. Vychádzam na lúku, tu sa chdníček stráca a ja sa až po cestu brodím vysokou trávou.

Prichádzam na cestu pri moste. Osada Jóbova Ráztoka je len pár domov. Po ceste som za chvíľu vo Veľkom Borovom. Dole cez ďalšiu rokinu, tentoraz po modrej značke uzavriem okruh.

Doma ešte potom trochu zalovím v archíve. Spomenúť by som chcel z Veľkého Borového určite vyhliadkovú vežu. Nachádza sa v hornej časti obce. Cyklisti a turisti idúci v smere od Malatinej často zbehnú na lúke zo značky a tak toto miesto obchádzajú. My sme sa kedysi tiež zatárali a pri hľadaní značky sme dokonca našli chodníček so stanovišťami, kde boli rôzne náradia na cvičenie. Na slovensku rarita ale v tejto diere? Šok to bol.

A úplne na záver ešte z archívu vyťahujem, čo sa mi tam v článku spred pár rokov nevošlo. Strom roka 2004 = Borovica. Aj ten môžete nájsť vo Veľkom Borovom.

Martin Bartoň