A je tu zas, pre zimák čas

Leto v nenávratne, znovu do roboty - za temnoty. Z roboty to tiež o chvíľu lepšie nebude. Skracujúce sa dni a klesajúce teploty, a aj tie víkendy ako na potvoru usmoklené, že? Zase nám raz zrušili babie leto. Ale keď to miluješ, nie je čo riešiť! Preto všetci zrazu riešia membrány, blikačky s radarmi, goráčové návleky, šírku a dosah svetelných kužeľov, blatníky, rukavice, aaaaach jo... Blatá už neschnú, tak do terénu sa mi akosi nechce, obaľovať bajk ako rezeň do hnedého trojobalu. Stačí, že na spodnej rámovke mám ešte pozdravy spred dvoch, troch a neviem koľkých víkendov, ktoré sa mi nechce umývať, lebo je vonka zima. Aj asfaltky fuuuurt mokré. Riešenie? Zimák!

V podstate je to gravel. Ibaže pred 30 rokmi, keď sa tento môj Granus narodil vo Vlkanovej, sa to tak nevolalo – no a čo? Gumy aj rajdy rovnako široké, prevodov tiež tak nejako, radí to, brzdí to, nepruží to. No, v podstate, trochu to pruží - poctivá lešenárska oceľ :-) Len rajdy sú rovné – no a čo?  Zato ale rohaté. A základ sú blatníky, individualizované a špeciálne dizajnované! A teraz aj „špeciálny“ dezén na driftovanie po slizkých cestách a v mokrom lístí. Niekto má farebné bočnice, ja behúň. No a čo? Červená linka na tom semislicku je originálna a chlpy z toho ešte netrčia.

Ale zas pozor! Módna polícia striehne celý rok, to nie je len tak, v hocičom vyrážať na výjazd! Pekne sa treba zladiť a žlté odrazky so žltým FIANDRE CABRIOm spolu ladia úúúúplne perfektne. Žlté ponožky ako bodka za vetou, len smola, že v návlekoch ich nebude moc vidno. No to je už len detail. Pristane nám to? Aha:

Takže všetko premyslené. Namotivovaný majstrovstvami sveta v graveli  a klasikou padajúceho lístia upgradujem „gravel“  z letného módu (do obchodu a nazad) na zimný (blikačky a espédéčka). Na programe ako prvý výjazd tiež klasika - z Turca do BB, lebo tú som kedysi chodieval často. A nielen na Šturci aj lístie teraz padá zhusta, parádne sa driftuje.

Na úvod cesta mestom – v porovnaní s letom stretám akosi viac podobných, rovnako postihnutých, krikľavožltých panáčikov, blikajúcich na červeno. Ako pohybujúce sa kancelárske zvýrazňovače. Viditeľnosť a bezpečnosť v jesennom príšerí – nadovšetko!

Fotochromatické sklá sú super, aj keď teraz už nemajú moc roboty. Útočný hmyz už dávno vzdal svoj letný boj, tak ochrana očí sa teraz zíde skôr proti studenému vetru a fŕkancom blata od predného kola, ktoré blatník nepochytá. Lebo síce tlstejšie gumy sa neboja bočných okresiek, ale keď sa zadarí trafiť takú, kade z poľa zvážajú...

Aj vzpriamenejší posed na „graveli“ je fajn – naobliekaný ako cibuľa, nechce sa mi krčiť do aeropozície. Aj keď zas – pri priemerke 15 km/h by sa hodila. Určite! Ale aspoň si pohodlnejšie poobzerám krajinu. Čo na tom, že ju zväčša nevidno. Vďaka hmle alebo tme. Najlepšie aj aj.

Aj tak sú na programe už len kratšie jazdy „okolo domu“. Po robote vďaka aj za tie a cez víkendy sú už záhradky pred krčmami pozatvárané, bez nich by to na dlhej jazde nebolo ono. Ale nie je to vždy naokolo len sivé alebo čierne. Občas sa Oskar pomýli a zasvieti, farby gýčovito vybuchnú ako šialené a to je potom radosť jazdiť, že? Teda väčšia radosť, lebo radosť je vždy, keď je v hlave. Chvála gravelu, môjmu jubilantovi zvlášť a užívajte jeseň :-)

Rišo Pouš