Z Podbiela do Kubína juhom.

Prechádzky v tomto smere, ale severne od doliny Oravy (po hrebeni Oravskej Magury), sú v odkazoch pod článkom. Teraz ideme z druhej strany. Teda najskôr západnou časťou Skorušinských vrchov, cez kopec s názvom Kopec (1251 m), po modrej. Potom už viac klesania ako stúpania po známej červenej (turistickej aj bajkovej) značke - ponad Malé a Veľké Borové a Malatinú, po guľatých vrcholoch Oravskej vrchoviny, až do Dolného Kubína. S prevahou lúk a pasienkov, čiže s ďalekými výhľadmi na oravské dominanty. Bola by to pekná prechádzka, nebyť istých okolností... 

Na začiatku sa pri stúpaní z Podbiela za chrbtom vynára hrebeň Oravskej Magury aj so známym vysielačom na Magurke. Pod ním priehľady do doliny Oravy, od Podzámku po Tvrdošín. Po vyjdení z lesa nad Malým Borovým po ľavej ruke vzadu pomaly ustupujú majestátne obrysy Roháčov, zato vpredu sa do obrazu stále viac tlačí Prosečné, za ním Lomné a ku koncu sa stále strmšie a bralnatejšie dvíha Choč. A v hmlistej diaľke vpredu kontúry Krivánskej Malej Fatry. Po pravej ruke zväčša les, len ojedinelé priehľady na sever, vďaka rúbaniam. Až od Malatinej sa výhľady rozšíria aj severným smerom. Najviac tam svietia zjazdovky Kubínskej hole.

K tým okolnostiam: najlepšie je samozrejme ísť za jasného, nezapareného dňa, lebo tie výhľady na juh sú skoro celý deň v protisvetle. Ale to je to najmenej. Horšie je to, že ostatná zima sa v tunajších lesoch zle vyzúrila, veľa stromov polámala, tak úsek cez Kopec je (dočasne) jedna hnusná preliezačka a obchádzačka. Pomaly to drevorubači čistia, aj keď zase tie cesty, po ktorých ťahajú drevo, vieme ako vyzerajú.

Ale to sú furt len tie menšie, prípadne dočasné problémy. Na prekvapenie, najhoršie je to na lúkach, na červenej. Katastrofálna orientácia, bez mapy sem ani netreba ísť. Značiek niet práve tam, kde ich najviac treba. Teda kde sa cesty rozchádzajú, alebo kde treba prejsť lúku a nie je jasné kade. Tam kde značky sú, často ich nevidieť, lebo sú staré a ošúchané, prípadne pod konármi stromov. O nejakých stĺpikoch so značkami môže človek na lúkach iba snívať. Ozaj orientačná tragédia, na červenú značku nevídaná.

Napriek tomu sa to oplatí, už kvôli tým výhľadom, peši aj na bajku – veď dnes už hádam nik nemá problém stiahnuť si leteckú mapu a použiť ju aj offline.

Rišo Pouš