Skialpaktuál: všetky chodníky vedú na Chleb

Keď som videl ledva snehový poprašok v MT a okolí a keď som v sobotu stúpal iba zvážnicami na Martinské hole (lebo pod stromami v lese je málo snehu), vŕtali mi v hlave legendy o tom, ako sa na Chleb dá už z Trusalovej a ako sa tam lyžuje v prachu dole lesom, bez škrtnutia až na Zajacovú. Ale keď som v nedeľu vystupoval z autobusu v Šútove, už som tušil, že Chleb to tentokrát „poriadne schytal“. Už pri posledných domoch (v 500 m) snehu odhadom toľko, ako pod Hoľami na Hodinovke (pri dele, v 900 m), ak nie viac. Na Zajacovej aj offroady zaparkované „na bruchu“. Ale cesta ujazdená, s reťazami aj normálny osobák vylezie.



No pome na tie chodníky: prvá skratka preleštená, ale strmá a úzka, pekne poslušne som ju obišiel po zelenej. Na to, koľko ľudí už brzdilo pred Zajacovou, na ceste ani šutrík netrčal. Na zákrute ma prekvapila stopa natiahnutá popri potoku – ale veď tade ešte musí byť málo snehu!? No miestni, ktorí popoludní schádzali dole na snežniciach, hovorili o desiatkach ľudí stúpajúcich tade počas celého víkendu a že v pohode.



Kúsok vyššie: strmý les pod cestou polyžovaný, nad cestou vyleštená odbočka na skialpový chodník. Paráda ako v strede zimy, aj tadeto niekto sekal krátke oblúčiky smerom dole. Dokonca v hustom poraste na mrte snehu. Len ľudia, prosím vás: také odkazy, že tade sa ide hore k pivu, nepíšte do snehu :-))) Už sa tade pár pešiakov smerom hore prebáralo a sakra hlboko. To nerobí dobrotu.



O kúsok ďalej ďalšia odbočka z cesty, zelená značka hore lesom cez Ploštiny: zdola je na výber z dvoch variantov, rozlyžované sú oba smery tak, že stopy po pešiakoch nevidno. Bubny ako vždy koncom zimy :-))) Riedka bučina/smrečina pod Generálom počmáraná ako po frírajdových pretekoch.



Panstvo chatárstvo poratrakovalo Generál, tak je parádny rovný a skoro nič tam netrčí. Pichol som palicu do diery po nejakej nohe a po vrch čučoriedok ukázala dobrých 60 cm! Na tom poratrakovanom. A davy tiahli hore aj dole už ráno.



Nad chatou hmlisko a z juhu jedovaté vetrisko, tak som sa len prehupol cez Snilovské sedlo a popod lanovku som zoskákal k dolnej stanici. Lyžovačka o ničom: hlboký rozbrázdený sňach bez základu a zamotávanie do metrového malinčia a iného kríčia. Záchranári so saňami si už išli pre dobitého frírajďáka dole do lesa, deň predtým iného viezol vrtuľník ešte vo vážnejšom stave. Ľudkovia, veď vydržte! Treba počkať, aspoň kým to sadne a na to pripadne. Zo trikrát ma prekotilo, keď som palicu zapichol až po rukoväť. Pri výstupe nazad. Ale stúpali hore davy aj z tohto smeru, stopa je celkom pekná.



Zo Snilovského sedla som ešte v tom mlieku zlyžoval pod Révajku – celkom fajné to bolo. Až ku kosodrevine, ktorou je pokryté dno doliny tesne nad lesom. Zdola sa kosovkou prediera tá stopa od potoka, zhora dole by to ešte bola samovražda. Ešte zo meter sem nafúka a bude to komfort. Ale z Révajky vypadávali ľudkovia celkom vyškerení, tam to zrejme ide dobre.



Nazad hore: už nie až do Snilovského sedla, bočnými muldičkami sa dá pohodovo bez prepadávania dostať na cestu k chate pod Chlebom, stopa je vytvrdená. Smerom dole ale lyžovať tými muldami - to ešte tiež netreba skúšať. Na pohľad to vyzerá, na pocit je to prepadák.



Kolo obeda už bol okolo chaty nastavaný solídne hustý les z lyží. Vidno, že ľudia sú nažhavení. Lyžovačka dole Generálom samozrejme parádna. A podobne aj dole serpentínami cestou po ratraku, kade málokto išiel, lebo všetci sa asi odbavovali dole lesom :-))) Rýchle zosvišťanie nazad do Šútova, otázka pár minút – to je super a nie nekonečné znášanie lyží pešo. Už len aby to vydržalo...



Rišo Pouš