Skialpaktuál 5.2.2019- Malá Fatra-Stoh.

„Zajtra má byť pekne,ideme?“ – pýta sa parťák.Reku poďme,ak nepôjdeme nebudeme vedieť čo navystrájal dážď a víchrica v predošlých dňoch počas víkendu.

Auto odstavujeme zavčas na Pasekách tak aby sme stihli vybehnúť popri Slovane a Rusnáčkou predtým ako začne premávať lanovka.Je fajne,nefúka nepodbiehajú nám lyže na okraji zjazdovky na menčestri a tak sme čoskoro pod nástupom na Poludňový Grúň.Zaťahuje sa a parťák je trochu mrzutý.Vravím vydrž,uvidíš za pol hodinky.Tak som si pamätal predpoveď a vyšla do bodky.Oblačnosť odišla,vyjasnilo sa je bezvetrie a nie je príliš teplo.Oblačnosť je v doline.Všetko ide hladko,až kým neprídeme do miesta,kde sa začína traverzovať svah.Je ľadovo,nahadzujeme haršajzne.Keď sa premotáme priesekom,myslíme,že z najhoršieho sme vonku,ale 50m pod vrcholom Poludňáku je čistý ľad,snehová pokrývka minimálna.Pravdupovediac nič iné sme nemohli čakať.Hore sa kocháme výhľadmi na Rozsutec a dnešný cieľ Stoh...je tam v Ritni vypadnutá základovka a nevidíme pre nízku hmlu kam až dotiekla.

Zjazdujeme na pásoch po fest tvrdom až do Stohového sedla so stisnutými polkami,jak to ide rýchlo.Prepíname na šľapanie a štrikujeme lesíkom.Skôr bojujeme.Obchádzame konáre,stromy,kríkynemôžeme si vyberať stopu,je strašne tvrdo.tradičná stopa neexistuje momentálne.Tak len sklopíme hlavy a s pokorou po kúsku postupujeme.Nad lesíkom čistý des.Trčí tráva a je ľadovo.Obraciam zrak na protiľahlé rebro Stohu.Opiera tam slniečko.určite pôjdeme dole tadiaľ.Sme hore.Obdivujeme Západné Tatry,vidno krásne Babiu horu aj Nízke a celý hrebeň Krivánskej MF.

Čosi pojeme,prestrojíme a ideme na to.Prvých zo 30m strungy a ľad.Sme opatrní.

Zrazu sa terén vyhladil a je tam prvotriedny trochu zmrznutý firn,ale čierne bľesky II. Alias hromotĺky sú vo svojom živle a ja s nimi.Pri prvej zastávočke obzerám základovku na protiľahlej strane a kde je čelo lavíny.Vyzerá,že sme vybrali správne a nemusíme prenášať.

Zjazd je parádňacky až dole.Poľahky obídeme koniec lavíny a už do nás pere slnko.Rýchlo zhadzujeme čo sme hore na seba dali a v pohodičke cupkáme vysmiati smer Stohové sedlo.

Naproti sa na nás opäť usmieva Rozsutec.Po chvíli stáčame vľavo a skracujeme si cestu späť na Poludňák.Výšľap si užívame a striedavo zastavujeme a obzeráme našu zjazdovku a Steny.

Sme na Poludňaku druhý raz dnes.Jazda bola utrpením pre naše telesné schránky aj materiál.Zachraňuje to zjazdovka.Stíhame prepojovák na Paseky.

Sme dolu.Celé to bolo 14,5km a 1700m prevýšenia.Bolo úžasne,ale lyžiarske podmienky sa výrazne zhoršili.

Čendo