Sivý vrch - Salatín a späť

                   Ešte ani slnko nevyšlo a my už skáčeme do auta – smer Západné Tatry, ktoré patria tiež pod ochranu Tanapu. S prvými lúčmi, ktoré pre hmlu aj tak nevidno, vyrážame z parkoviska nad Bobrovcom vo Vápenici. Vypadá to na inverziu, uvidíme vyššie. Asfaltovú cestu pomedzi chatky strieda lesný chodník (modrá značka), ktorý sa po pol hodinke pripája na zvážnicu. Nenáročným stúpaním sa dostávame nad hmlu a začíname veriť predpovedi počasia. Vyzliekame sa do krátkych rukávov, z vyhliadok popri ceste vidno skoro celú liptovskú kotlinu a Nízke Tatry. Približne po hodinke kráčania odbáčame doľava k bývalému partizánskemu bunkru, na ktorý nás upozorňuje tabuľka pri ceste. Strmím chodníkom sa dostávame k jaskyni. O jej deviatich obyvateľoch z čias vojny sa dozvedáme viac z fotky a jej stručného popisu.

Po preštudovaní jaskynného priestoru sa opäť vraciame na chodník, stúpame až do Rázcestia pod Babkami (1.220 m n.m.). Máme dve možnosti cesty: cez chatu na Červenci alebo cez vrch Babky. Vyhrávajú Babky a tak sa odpájame zo zvážnice a odbáčame doľava. Les postupne striedajú lúky, ktoré tu kedysi vznikli vďaka vytrvalému paseniu. Tesne pod vrcholom nám cestu skrížili ovce ktoré nie a nie odísť. Čakáme. Po chvíľke napätia ovce ustupujú ale aj tak ich znova stretávame na vrchole Babiek. Komunikatívny ujo bača nám prezradil, že jeho ovečky sú posledné stádo, ktoré sa na území Tanapu pasie. Na otázku ako je to tu s medveďmi nám bača ochotne ukazuje miesta kde im v doline medvede ovce strhli.

Pokračujeme po hrebeni do sedla Predúvratie a výživnými serpentínkami cez Ostrý. Finiš na Sivý vrch (1.805 m n.m.) dá zabrať, a tak z chodníka smerom hore obdivujeme výhľad na Radové skaly, pomedzi ktoré vedie taktiež turistický chodník z Hút. Vápencové skaly vypadajú z diaľky ako skalné mestečko v ktorom sa hýbu obyvatelia-turisti. A sme hore. Je tu dosť plno, ale je čas obeda a tak si hľadáme miestečko mimo vrcholu kde budeme môcť niečo zjesť a nepočúvať pri tom, na koľko paličiek je tam signál alebo či z vrcholu budú dobré fotky na facebook.

Na vrchole meníme farbu turistickej značky zo zelenej na červenú a zostupujeme pomedzi kosodrevinu do sedla Pálenica ( 1.570 m n.m.). Deň je naozaj pekný, výhľady na Liptov aj Oravu úplne luxusné a tak v sedle neodbáčame na cestu do doliny k autu, ale presne naopak – stúpame ďalej po hrebeni. Času dosť, letné večery sú teplé a dlhé. Hrebeň na Brestovú (1.902 m n.m.) je mierny, kosodrevinu po čase strieda nízka tráva a tak pekne vidno Zuberec, Oravskú i Liptovskú priehradu, Poľské i naše Vysoké Tatry. Na Brestovej sa nám opäť zdá že máme ešte veľa času. Je to jasné, ide sa až na Salatín ( 2.047 m n.m.). Z Brestovej na Salatín je to na mape len hore dole, ale to hore v jednej časti je dosť strmé. Zvládli sme to, Salatín zíva prázdnotou. Ďalej po červenej pokračuje hrebeň cez Skriniarky a Pachoľa na Baníkov? Tomuto pokušeniu pre dnešok odolávame :)

Priamo zo Salatína vedie strmý chodník do Hlbokej doliny kde vraj srnka vodu pije. Keďže sme dnes ale nevideli žiadne plesá, polovica výpravy volí inú zostupovú trasu – Bobroveckú dolinu. A tak čelom vzad, ide sa naspäť - smer Brestová a sedlo Pálenica. Z červenej prestupujeme na žltú Bobroveckú a pripravujeme sa na trojhodinový zostup. Bobrovecké plieska z chodníka moc nevidno ale je k nim z chodníka prešľapaná cestička. Aj touto dolinou sa v zime musí preháňať dosť lavín, chodník v dolnej časti je plný vývratov, polámaných stromov a konárov. Začína sa stmievať a tak pridávame do kroku, čaká nás ešte pol hodinka na odbočku Pod Lyscom. Odtiaľ ďalej po žltej, tentokrát už Jaloveckou dolinou, ktorá nás už v pološere privádza naspäť k autu vo Vápenici. Ale aj tak sa zachádzka na Brestovú a Salatín vyplatila, je to pekný kúsok kraja.

Martina
foto: Richard Pouš