Šípske predhorie mtb

Južný cíp Oravy, ohradený masívom Šípskej Fatry, alebo oblasť medzi Párnicou, Kubínom a Valaskou Dubovou. Geomorfologicky Podchočská brázda, geologicky už nie špicaté Tatry – Fatry z vápencov a žúl, ale guľatý flyš z pieskovca a ílovca. Čo z toho vyplýva? Predsa mokrota a blatko, aj keď inde už dááávno uschlo. A ja somár sa tam trepem po daždivom týždni... Inak samé lúky a minimum lesov – aspoň na tých cyklotrasách, kade som sa motal. Z toho zas vyplývajú ďaleké pohľady na okolité dominanty: Choč, Kubínska hoľa, Rozsutec, Šíp, Ostrô s Hrdošom... Takže ak sa tu aj podarí niekomu zablúdiť medzi tými štyrmi stromami, stačí ak sa pozrie na hociktorý horizont.

Možností, ako sa tam dostať, je samozrejme viac. Keďže som z vlaku vyskočil, tak vo Švošove a daváj historickou cestou do Komjatnej. Po historickom asfalte. Dobré na roztočenie nôh. Potom už som sa chcel riadiť cyklotrasami: hore na Štyri chotáre, dole do Jasenovej, nazad hore (s odbočkou do Zábreže tam a späť) a zbehnúť do Žaškova. Z dediny už po zelenej turistickej hore do Žaškovského sedla pod Šípom a spustiť sa pohodlne dole do Stankovian na vlak. Nejako tak je to na mapke:

No, plány boli, hehehe... Ale zas dalo sa, noo... S pár neplánovanými zachádzkami síce, ale ako ultrapankáč Emil P. hovorí, „na Slovensku sa nedá zablúdiť, len inde prísť“. A mne sa podarilo prísť nakoniec vždy tam, kam som chcel. Napriek biednemu cykloznačeniu, chýbajúcemu práve tam, kde ho bolo treba najviac. Najčastejšia rečnícka otázka znela „A kade teraz?“ :-))) Ale zas na druhej strane – kde namaľovať značku na holej lúke, že?

Lúky už väčšinou také polosuché boli, aj blatko namiesené traktormi (väčšinou tesne pred dedinami ) už osychalo a lesom som šiel tak krátko, že to ani nestálo za reč, keď ma klzko v kopci zastavilo. Thunder Burt na zadnom kole nie je veru do blata... Ale ciest toľko, že keď som nejakú netrafil, vždy som sa nakoniec na ňu nejakou náhradnou napojil. Len tú zelenú TZT zo Žaškova som si mohol odpustiť a obísť ju tiež po dákej zvážnici. Lebo napoludnie, proti slnku, strmo hore po lúkach, to nebolo veľmi ono. Pešiaci majú aspoň ruky voľné na odháňanie ovadov, hehe...

A hore v sedle som sa dozvedel, že žltá dole do Stankovian je rozbordelovaná po ťažbe a plná blata. Ale tu našťastie obchádzku poznám – cez Federov. Tak som sa pustil tým smerom a našťastie – cesta v strmom síce tiež rozbitá, ale aspoň suchá, uff. Ku štreke som zbehol rýchlo. A že ešte dosť času kým vlak pôjde, chcel som až do Kraľovian. No ostalo pri želaní. Zapriem sa do pedálov a... Do prčic! Vidla mäkká, sfúknutá, tesniaca manžeta vyskočená z miesta. Ešte že až na konci a ešte že je v záruke... Napriek tomu - fajn výjazd, za sucha odporúčam.

Rišo Pouš