Predvianočný Šíp

Hrozné je tohoročné koncoročné sviatočné obdobie: na pásy snehu málo, na pešo sa to prebára, do toho odmäk aj na kopcoch a tá inverzia už tiež nie je, čo bývala... Ale deň pred štedrým už musím z domu vypadnúť, vyvenčiť svojho človeka. Takže volím osvedčenú klasiku: okruh zo Stankovian cez Šíp. Lebo tam sa furt niekto motá, chodník zvykne byť prešliapaný, nebudem sa hádam prebárať po kolená.

Cestou od železnice hore dedinou môžem akurát tak tipovať, kedy, kde a či vôbec sa dnes vynorím nad mraky. Lebo pohľad na druhú stranu Váhu ukazuje Kopu s vrcholom v hmle. Dnes je tá inverzná oblačnosť dáko vysoko...

Po traktorovej stope sa ponáram do lesa a v Žaškovskom sedle aj do hmly. Lesné ticho strieda lesný hukot nad hlavou: hore bude poriadne duť! Skúšam aj čosi odfotiť – výsledok je prirodzene čierno-biely :-) Ale chodníček, ako som predpokladal, predupaný – pár ľudí tadeto nedávno (možno včera) prešlo.

Malou výhodou v tejto turistickej biede sú stromy bez listov, vďaka čomu lepšie vidieť skalné veže a miestami aj kúsky krajiny dolnej Oravy. Motám sa hore lesom, sem-tam vykukne slnko, vidieť ako vietor ženie mraky od juhozápadu. Pod vrcholovým smerovníkom sa v prieseku medzi stromami na chvíľu ukáže Stoh s Rozsutcom. Ešte netuším, že to je z ďalekých výhľadov na dnes všetko :-) Vyhliadka na Šípe je dnes len „akustická“ - na lavičke pod tabuľou si človek môže „vychutnávať“ akurát zvuky z cesty v doline :-)

Ide sa ďalej, hrebienkom pomedzi skaly na Zadný Šíp, k známemu krížu. Tam to isté, len viac námrazy na stromoch a hluk z doliny je „sýtejší“. A vietor ma bombarduje námrazou čoraz hustejšie. Neostáva nič, len sa zmieriť s počasím a začať sa kĺzať dolu strminou na Podšíp. Ako strácam výšku, aj „kobercový nálet“ slabne. Tá vetrom obitá námraza ale vyzerá na starom špinavom snehu zaujímavo – ako drevená štiepka, len inej farby :-)

Zaujímavé sú aj tabuľky s upozornením (hore na Šípe aj dole v Podšípe), že do Dierovej sa po žltej nedá kvôli zavretému mostu cez Oravu. Fajn, že to niekomu napadlo, lebo mostík je nefunkčný už pekných pár rokov a viem si predstaviť tých, ktorí o tom nevedeli, ako nadávali, keď k nemu prišli :-)

Takže osada Podšíp a ďalšie č-b fotky a o chvíľu už sa brodím čoraz vodnatejšou snehovou kašou po „neznačenom“ chodníku do Stankovian. Pôvodne boli na stromoch červené pásiky, niekde ich ešte vidno. V lete sa dá aj bez nich, teraz, keď je cestička pod snehom, som síce miestami na pochybách, ale smer je zhruba jasný. Len prečo je táto strmina značená ako cyklotrasa??? Malo by tu byť aj upozornenie, že jednosmerná – lebo tlačiť tadeto bajk do kopca, to teda nič moc zážitok :-) Naopak - smerom dole je to miestami celkom príjemný, hravý singlík, aj keď v niektorých pasážach vďaka ťažbe dreva bude treba cez ten bordel prenášať. Dolu pri dedine, kde chodník ústi na cestu, je aj cykloturistický smerovník, ktorý dosť logicky ukazuje, že ide o okruh s vrcholom na Podšípe. Pri pohľade na sklon chodníka hádam väčšine napadne, že smerom hore to bude lepšie po ceste :-)

No dobre, na dnes stačilo, od smerovníka je to popri železnici už len asi 10 minút na stanicu. Norma splnená, človek vyvenčený, ide sa domov, tlačiť koláče do hlavy :-)

P.S.: Samozrejme že na druhý deň (ten štedrý) slnko štedro svietilo, just ako naschvál :-)

Rišo Pouš