Okolo Zázrivej

Logické, jednoduché, príjemné vyvenčenie tak na 8-9 hodín so začiatkom a koncom na tom istom mieste: na otočke autobusu Zázrivá  - ústredie. Po červenej strmo hore na Minčol a Kubínsku hoľu, potom pohodlne húpavo hore – dole po modrej na Javorinku a odtiaľ pre zmenu strmo dole, po zelenej do cieľa. Zázrivá je svojou väčšou časťou rozlezená do vejára doliniek a grúňov v takom veľkom amfiteátri pod hrebeňom Oravskej Magury. Takže toto je v podstate taká prehliadka jej chotárnych hraníc, samozrejme nie celých, len severnej časti. Výhľady ďaleké, ale len na začiatku a na konci, kým sa chodník štverá cez lúky a pasienky. Potom prechádzka horou.

Na začiatok teda červená na Minčol: strmo hore po asfalte, ktorý postupne prejde do šotoliny a trávy. Po vstupe do lesa pri Hlásnej skalke klasický traktorový mordor. Ale ten netrvá dlho, vyššie je suchšie a cesta sa zúži na chodník. Na temene Minčola už kľučkuje čučoriedkovou smrečinou. Výhľady spočiatku na Zázrivú, Pupov vrch, Rozsutce, ale furt dozadu, treba sa za nimi obzerať. Len na chvíľu sa vpredu vztýči Minčol (na vyhliadkovom pasienku sa dá aj fajnej vody nabrať) a potom už ponor do lesa.

Z lesa von až pri vlekoch na „Kubínke“, mierne dole ku smerovníku, obrat doľava (konečne chrbtom k slnku) a dlhá prechádzka zväčša príjemnými lesnými cestami a chodníkmi, takmer bez výhľadov až na Javorinku. Teda výhľady nejaké sú, ale len z rozľahlých lúk Vasiľovskej hole. Na východ, do Hruštínskeho podolia, s vysielačom na Magurke v pozadí. Inak sú cestou hádam všetky typy smrekového lesa a v júli už sa tu dá aj na čučoriedkach napásť. Divočina v PR Paráč je ako čerešnička na torte. Komu by došlo, únikové cesty do Zázrivej sú zo štyri, jedna aj asfaltová, ale poriadne dlhá.

Z Javorinky je to najskôr poriadne strmo dole lesom, výmoľom. Ale dlho to netrvá a po výbehu na lúky nad salašom sa otvára grandiózny výhľad, najmä na protiľahlé Rozsutce. Zľava do panorámy nakukuje Choč. Tu už je ale nutné viac pozornosti venovať orientácii, lebo značky staré, riedko rozhodené a výrazné chotárne cesty zvádzajú, aj keď treba inokade. Kto trafí, vynorí sa nad cintorínom, a to už je  len na skok do cieľa.

Pekné je to aj bez mega výhľadov, len teraz trochu technickejšie: aj tu sa zima poriadne vyzúrila a na niektorých miestach je chodník poriadne zahádzaný zlámanými vrcholcami, no aj celými stromami. Takže obchádzačky, preliezačky, niekde aj intenzívne, najmä od Hlásnej skalky hore na Minčol a potom okolo Paráča. Ale nech, aspoň sem menej zmrdov na motorkách pôjde, lebo stopy samozrejme nemôžu chýbať ani v NPR. A ešte by mohli organizátori Zázrivského ultra trialu (mesiac po) obtrhať zvyšné značenie, patrilo by sa.

Rišo Pouš