Nedeľa pod Stohom: prach, ľad aj lepidlo

Začalo to otázkou: „Ukážeš mi niečo v Malej Fatre?“ Dohoda padla, tak stretko v Kraľovanoch, ohnivá čiara do Párnice a tam sa dá krásne zaparkovať hneď na začiatku dediny, pri začiatku modrej značky. Úvaha znela: prejsť na Stoh, polyžovať ho z oboch strán a nazad.

Tak na úvod „lieskové tunely“ smerom na lúky nad dedinou. Dá sa len smerom hore ten prvý, dole treba zniesť, lebo kamene. Druhý, dlhší, je komfortný oboma smermi. K salašu sme šli ešte v hmle, odtiaľ už azúro a bezvetrie.

Traverz Magury je samozrejme v celodennom tieni a v lese, tam bolo sypko a hlboko pod lyžami, ale smerom pod Osnicu na južných svahoch už to začínalo poriadne lepiť.

Na Osnicu s lyžami na batohoch, tvrdé až ľadové to bolo, tenučká vrstva prášku na tom, nie príjemné ani bezpečné stúpať posledné metre na lyžiach.

Osnica vyfúkaná do ľadu, šindľov a krtincov, lyžovačka z nej až po les nič, len kľučkovať pomedzi trsy trávy. Ale k smerovníku pod Medziholím pár pekných oblúčikov v jemnom prášku, bez škrtancov o skryté konáre v lese.

Natiahnutie o pár oblúkov do doliny Bystrička, ale tam už to lepilo a ktovieako ďaleko to nešlo, potok ešte trčí spod snehu.

Stopa na Stoh je lesom komfortne natiahnutá mimo stopy pešej, takže nerozbitá. Nad lesom tvrdo až ľadovo, ale stúpať sa dá.

Druhá strana Stohu nemala vraj zmysel ani v mulde, nad lesom je všetko vyfúkané. Tak nazad. Až po les striedanie ľadu, zvyškov vetrom ubitých dosiek a malých prevejov, taká o ničom hrkotačka.

Ale dole vo výseku do doliny, doprava zo značky, parádny sniežik. Okolo obeda trochu síce ťažší a vlhkejší, v tieni sa zas aj kôrka robila, ale ešte fajn. Nakoniec nazad lesom, k smerovníku pod Medziholím. Stopu niekto vyrobil, ale asi mal prilbu a okuliare, priamo pomedzi konáre :-)

Od smerovníka krátky a pohodlný výšľap na Osnicu a z nej znovu všakovaká lyžovačka až na Strungový príslop: hore tvrdo, ale hrany to bezpečne podržalo, nižšie v tieni lesa kôrka a v lese vlhčina, lebo južný svah.

Traverz Magury už sme mali komfortnejší, po vlastnej stope. Potom trochu prašanových oblúkov pomedzi bučky, prejazd zjazdovky, rýchly rovný zošup k salašu a trochu tlačenia od neho na lúky.

Tam bolo celý deň chladnejšie ako hore, aj keď hmla už dávno zmizla, taaaakže parádne oblúčiky v suchom, riedkom, premrznutom, iskrivom prášku skoro až dole k autu. No, niekde to síce už začínalo kôrnatieť, dole aj potlačiť zo 50m bolo ešte treba, aj dáke jelenie bobky poobchádzať, ale pekný výlet sa podaril. Ďakujem A.S. za spoločnosť aj za odvoz, zas niekedy nabudúce...

Rišo Pouš