Bystrička – Osnica – Párnica alebo biedna zima vo Fatre

Dolina Bystrička je jednoznačne najkrajšia z dolín južného úbočia Krivánskej Fatry. Je tade komfortný prístup do najkrajšej časti národného parku, priamo pod Rozsutec. Lenže: kto nemá auto, má smolu. Musí si do jej ústia dopešovať z Kraľovian. Také tri kiláky po frekventovanej ceste bez krajnice. Adrenalín hneď na úvod... Lebo Oravská strela tu už nestojí ako kedysi a mohla by, aspoň na znamenie. Vlastne, pri jej rýchlosti by stačilo pribrzdiť, ako „v Hošticích“.

Do sedla pod Osnicou sú to z ústia asi  dve hodiny, prvá po starej lesnej asfaltke. Ale nuda nehrozí. Hneď skraja obrovský kameňolom, aspoň pekne zamrznutý (keď už snehu niet), raj pre ľadolezcov. Aj v potoku pekná ľadová výzdoba, okolo cesty každú chvíľu nejaká skalka trčí, vďaka holým stromom ich aj vidno.

Keď cestu za križovatkou konečne nahradí mäkký chodník, dolina sa otvára do veľkého kotla s peknými výhľadmi do lavínových šmýkačiek z Osnice aj náprotivného Stohu. Nasleduje strmšie stúpanie bukovým lesom, až tesne pod sedlom sa terén otvorí a hneď je tu smerovník. Odteraz bude výhľadov viac.

Na Osnicu je to na skok, ale taký do výšky – proste strmo hore. Zato výhľady! Ale tie si budete musieť vychutnať TUHĽA , teraz som mal na hrebeni mrak, aj keď deň okolo bol čoraz krajší. Just až pri klesaní do Strungového Príslopu sa to začalo trhať – už spod Osnice bol dole vidieť záver Bystričky a na druhej strane sa vynárala panoráma dolnej Oravy.

Traverz lesom k lyžiarskym vlekom je takmer bez výhľadov (aj tak treba pozorne pod nohy hľadieť), ale pomedzi konáre sa párkrát znovu ukázala Osnica a dokonca aj vršok Rozsutca. Potom už vleky, lúky a stále širší pohľad do oravskej jamy, ktorú sprava tieni masív Šípu. A z hĺbky sa vynárajúca Párnica aj s rastúcim hlukom z hlavnej cesty.

Taká fajná prechádzka na 5-6 hodín, krajinársky pestrá a na výhľady vďačná. Vhodná v každom ročnom období, aj v januári bez snehu :-)

Rišo Pouš